Vstúpte a ocitnite sa v rozprávkovo krásnej prírode. Roklina Suchá Belá patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie tiesňavy Národného parku Slovenský raj. Niet sa čomu čudovať, veď predstavuje neuveriteľne krásnu a rozmanitú prírodu. Vidieť sa tu dokonca dá hneď niekoľko vodopádov.
Čo ponúka Suchá Belá?
Keď vkročíte do Rokliny, ocitnete sa v inom svete, hneď pri prvých krokoch po tejto trase sa vám môže stať, že sa zastavíte nad krásou, ktorú uvidíte. Príroda je tu rozprávkovo čarovná. Ja som rada, že som takú nádheru mohla vidieť na vlastné oči. Úchvatné bolo stáť vedľa vodopádov, ako aj prechádzať po rebríku popri nich. Čo sa týka vodopádov, tak sa ich tu nachádza hneď niekoľko. Misové vodopády (29,5 m), Okienkový vodopád (12,5 m), Korytový vodopád (8,5 m) a Bočný vodopád (8 m).
Celá cesta je veľmi nepredvídateľná, občas kráčate po dne rieky, ktoré predstavujú kamienky, či veľké balvany, chvíľu zas idete ponad rieku po drevenom chodníku, po ktorom sa niektorým ľuďom môže prechádzať neistejšie, ťažšie, treba si tu preto nájsť vhodnú techniku a hlavne byť opatrný. Nepríjemná môže byť pre niekoho aj výška, v ktorej sa z času na čas môže ocitnúť, a to hlavne kvôli rebríkom, ktoré treba zdolať.
Keďže tieto rebríky sú strmé, určite na nich radi využijete všetky svoje štyri končatiny. Táto trasa je hlavne technicky náročnejšia, tak sa na to treba pripraviť. Pred samotným vrcholom vás síce ešte čaká strmší výstup, ale terén už nie je náročný. Všetko sa dá zvládnuť, po každom rebríku sa dá vyjsť. Dokonca vedľa rebríkov sú reťaze, ktorých sa dá držať, len sa netreba báť.
Trasa Suchou Belou
Do rokliny sa sa vstupuje z Podlesku, kde si tí, ktorí sem prídu autom, môžu auto odstaviť na platenom parkovisku (3 eur/deň). Pri vstupe do Slovenského raja je potrebné zaplatiť aj vstupný poplatok (1,50 eur/ osoba), ktorý je použitý prevažne na udržiavanie turistických trás v tejto oblasti.
Trasa nie je dlhá, ale je pomerne náročná, preto pri jej zdolávaní treba byť opatrný a rozhodne nepodceňovať terén. Celá cesta vedie korytom potoka, takže hoci sa táto roklina volá Suchá, suchá rozhodne nie je. Odporúčam preto nepremokavú a pevnú turistickú obuv. Začiatok trasy je v Podlesku (545 m n.m.) odkiaľ nasledujete zelenú značku až na vrch Suchá Belá, záver (955 m n.m.), prevýšenie prestavuje 415 m.
Roklina je dlhá asi 4 km. Z Podlesku na vrch Suchá Belá sa dostanete približne za 2 hodiny. Z vrchu Suchá Belá sa vyberieme po žltej značke na rázcestie Pod Vtáčím hrbom (915 m n.m.), to trvá asi 0:30 min. Odtiaľ sa dá ísť ďalej smerom na Kláštorisko, to predstavuje dlhšiu trasu. Ja osobne som šla kratšou trasou, ktorá vedie od rázcestia po červenej značke smerom na Podlesok, kde sa dostaneme za 1:00 hod. Úsek od vrchu Suchá Belá je nenáročný, predstavuje širokú, mierne klesajúcu cestu, vysypanú kamienkami. Celá trasa je dobre značená.
Krásna Suchá Belá
Na jednej strane pocit nebezpečenstva, zdolávanie rebríkov, nepríjemne mokrý terén, na strane druhej nádherná príroda, mohutné koryto rieky, vodopády, lúče slnka presvitajúce korunami stromov a v ušiach počuť tok rieky, šum stromov. Príroda má v sebe moc nás ohúriť. Určite stojí za to vidieť krásy Suchej Belej, práve ona ponúka všetko, čo som v predošlej vete vymenovala. Treba však myslieť na to, aký terén je tu potrebné zdolať. Odporúčam preto obuť kvalitnú a pevnú turistickú obuv a byť v každej situácii opatrný. Myslite aj na poistenie do hôr.
Ak sa vám článok páči, pokojne ho zdieľajte a dajte mu svoj like.
